Niečo sa za posledných pár rokov výrazne zmenilo, alebo začíname hlúpnuť. Mňa nevynímajúc.

Keď sa pozriem do histórie (trochu si to tu pamätám aj v dávnejších dobách), tak prístup k osobným údajom bol jednoduchý. Stačila prezývka, univerzálna a nič nehovoriaca mailová adresa, blaznivé a dlhé heslo a identita bola hotová. Nikoho nezaujímalo, koľko rokov má prase, kde fyzicky sedí Kozo, s kým chodí Rybička, čo robí vo voľnom čase Kompót a aké auto má aktuálne Dead. Teda možno aj zaujímalo, ale bolo sa treba spýtať dotknutého. Až osobné stretnutia priradili ľudom tváre a občas aj civilné mená. Mňa posledné zvyšky tejto doby prenasledujú v podstate doteraz, keď stretávam na
rôznych neformálnych ale aj biznis podujatiach ludí, ktorých poznám roky podľa prezývok, ale nikdy som sa s nimi osobne nevidel. Pritom s niektorými sme robili spolu aj pár projektov, či riešili spoločné problémy a hľadali východiská.
Nie je to tak dávno, čo aj k nám dorazili rôzne sociálne siete a ani ja som nevidel dôvod sa tomu dlhodobo a cielene vyhýbať. Ale kdesi nastal skrat. Pred pár rokmi by ma nebolo ani v tažkej agónii napadlo napísať niekde na seba adresu, telefónne číslo, či zviazať moje civilné meno a ICQ UIN. Bolo to rovnako absurdné, ako vylepiť si na dvere svojho auta svoje vlastné hanbaté fotky.
Osobne semi-aktívne existujem v troch takýchto sieťach. Ostatné som skúšal len zo študijných dôvodov. Používam
LinkedIn,
FaceBook a
Jaiku. Prvý spomínaný beriem ako pracovnú záležitosť a dávam si tam do kopy primárne pracovné kontakty. Poctivo som si vyplnil pracovný profil, históriu zamestnaní, kontakty na seba a z času na čas prebehnem pozrieť odborné diskusie v skupinách, či odpovedať na nejakú otázku. Facebook je bohapustá zábava a žrút času. Tam mám zase primárne priateľov, známych, spriaznených blogerov a rodinu.Som vcelku ľahko v obraze komu pribudol nový zver do domácnosti, kto sa vrátil z dovolenky, kto s kým býva/chodí/spáva či koho nadmieru rozčuluje hlučný sused. Veci, ktoré nie sú až tak dôležité pre samotný život, ale napomáhajú socializácii.Snažím sa neotravovať vzduch okolo seba zasielaním rôznych snehových gulí a iných somarín a občas dobrovoľne(!!!) pridám niečo zo svojho života a súkromia. Jaiku je v podstate len pokus o mikroblog, aj keď nie je to to, čo som pôvodne zamýšlal. Na klasický blog mám v poslednej dobe menej času (a priznávam aj motivácie), no pripadá mi škoda drobiť nápady na "jaiknutia". Cez SMS tam neprispievam a je to skôr len občasný výkrik, keď si potrebujem uľaviť. Zaujímavejšie mi príde komentovať ostatných. A to je jedno, či na Jaiku, alebo na FaceBooku.
Zaujímavé ale na tom celom je aké množstvo údajov dávame o sebe k dispozícii. Idem na FaceBook a kliknem na telefónny zoznam a zrazu mám ako na dlani telefónne čísla ľudí, ktorých som roky nevidel a ktoré oni sami aktívne novelizujú. Na ostatných sieťach vidím históriu zamestnaní, sociálne väzby medzi ľuďmi. Dokonca sa neobávam importovať do jednej zo sociálnych sietí môj osobný adresár mailov, aby som skôr našiel známych, či biznis partnerov čo tam už existujú. A aby to nebolo dosť, dovolím takejto sociálnej sieti (dočasne) prístup k inému môjmu online účtu, aby mi tie kontakty sama naimportovala.Pre pár rokmi hrozná a absurdná predstava. Napísať moje heslo niekde do formulára, kde s ním niekto iný môže pracovať bez môjho osobného dohľadu.
Ako písal jeden
starší a skúsenejší odo mňa, "sociálne siete a ich profily sú skvelým študijným materiálom pre sociálne inžinierstvo" a neostáva iné ako súhlasiť. Môžeme sa tvráriť, že máme v kontaktoch len priateľov, ale ruku na srdce je to naozaj vždy tak? O sebe viem, že tam mám pár známych za ktorých by som ruku k ohňu ani len nepriložil a nie to ju ešte niekde dnu vkladal.Som si vedomý miery rizika a dokážem s ním žiť. Naozaj dôležité veci mám na vlastných serveroch, vlastné maily mám plne pod kontrolou a informácie , ktoré o sebe púšťam von prechádzajú autocenzúrou. Jednoducho nenapíšem nič, čo by som nebol ochotný povedať nahlas pri pive. Akurát ešte navyše rátam s pamäťou Internetu, ktorý nezabúda a som si vedomý, že sa môže stať, že každú vec, čo som kedy napísal a povedal pod svojim menom budem raz musieť niekde inde obhájiť.
Tá cena môže byť niekedy dosť vysoká, že?