Africko

Celá debata bola vlastne velmi jednoduchá. Začalo sa šomrať na svet okolo, na konzumnú spoločnosť (to že sme akurát sedeli na palube jachty nedávajte do súvislosti) na zlé medziľudské vzťahy a tak. Celé to smerovali jasne, rýchlo a priamočiaro k tomu, že niekto vytiahne našu mladosť a budeme kolektívne spomínať ako to bolo za našich mladých čias všetko inak a lepšie. A to ma nelákalo.

V princípe bola moja odbočka jednoduchá. Každý z nás sa hýbe v nejakom priestore a vytvára interakcie s ľudmi v ňom. Pokiaľ sa pozriete okolo seba na ľudí na ktorých vám aspon trochu záleží, tak asi nemôžete povedať, že sú zlí. Inak by vám na nich nezáležalo. A vaši známi zase poznajú ďalších príjemných ľud. Vzato do detailu je celý svet plný dobrých, príjemných a komunikatívnych ľudí. Ale chyba lávky.Evidentne nie je. Inak by sa k podobným debatám nad pohárikom vína tak často neschyľovalo.

Dospelákov asi ťažko prevychováme. Nánosy rokov sú hlboko pod kožou. Ale môžeme začať niekde doma. U vlastných potomkov. Chce to kopec času a vysvetľovania. Možno ani nie toho čo je správne a čo nie, lebo deti sa veľmi orientujú podľa nás a pokiaľ budeme férovo reagovať my, budú sa nás snažiť napodobniť. Skôr to bude chcieť čas vysvetliť im, že nie kazdý človek okolo je podobne férový a mali by sa naučiť to odlišovať.

Môj naivistický pohľad hovorí, že ak začneme u seba musí sa nám to niekde v dobrom vrátiť. Problém je v tom, že to nemôžeme robiť v malom. To je podobné ako s poľnohospodárskymi dotáciami. Ak sa začnú rušiť postupne, tak kto začne prvý má v rukách Čierneho Petra. Je potrebné spraviť to globálne. Začať byť lepší. Na seba, na okolie, na svojich blízkych aj úplne neznámych. Na šoférov v okolitých autách, na predavačku vo večierke naproti, na susedu. Dokonca aj na šéfa a nepríjemných kolegov.

Vyraziť  celému svetu zbrane z ruky.

Kto sa pridá?